Len pár kilometrov od Komárna stojí rímsky vojenský tábor, ktorý je od roku 2021 súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Kelemantia (často písaná aj ako Celemantia, maďarsky Leányvár) strážila pred takmer dvoma tisícročiami hranicu Rímskej ríše na Dunaji.
V článku nájdete, čo v Iži uvidíte, ako tábor vznikol a zanikol, ako sa k nemu dostanete z Komárna pešo, na bicykli či autom a s čím výlet spojiť.
Kelemantia v skratke
Príbeh tábora: od dreva ku kameňu
Prvý tábor v Iži postavili Rimania v 2. storočí za cisára Marka Aurélia, počas markomanských vojen. Bol drevený a hlinený – stálo v ňom jedenásť kasární dlhých 44 až 48 metrov z nepálených tehál. Po útoku Germánov v roku 179 tábor zanikol.
Po skončení vojen, za cisára Commoda, vyrástol na jeho mieste kamenný tábor. Mal tvar štvorca so zaoblenými rohmi (172 × 172 m), 20 veží, hradby hrubé 1,8 metra – teda šesť rímskych stôp – a dva až päť priekop. Posádku doň posielala najmä légia I Adiutrix z veľkého tábora Brigetio na protiľahlom brehu Dunaja, v dnešnom Komárome-Szőny.
Tábor v polovici 3. storočia vyhorel, v 4. storočí ho posilnili baštovými vežami. Definitívny koniec prišiel okolo roku 374, keď Dunaj prekročili Kvádi, Markomani a Sarmati – archeológovia našli jasné stopy požiaru. Pri výskumoch sa našlo vyše 1 500 mincí, keramika, zbrane, šperky aj sochy.
Prvé vykopávky tu robil na začiatku 20. storočia János Tóth-Kurucz. Systematický výskum vedie od roku 1978 Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied. Zaujímavosť: žiadny antický písomný prameň tábor nespomína – všetko, čo o ňom vieme, prezradila zem.
Pamiatka svetového dedičstva UNESCO
V roku 2021 zapísal Výbor pre svetové dedičstvo UNESCO pamiatku Hranice Rímskej ríše – Dunajský limes (západná časť). Tvoria ju lokality v Nemecku, Rakúsku a na Slovensku. Slovensko do nej prispelo dvoma táborami: Gerulatou v Bratislave-Rusovciach a Kelemantiou v Iži. Národnou kultúrnou pamiatkou je tábor od roku 1991.
Čo uvidíte v Iži dnes
Kelemantia nie je múzeum pod strechou, ale archeologická lokalita v prírode – vstup je zdarma a prístupná je celoročne, kedykoľvek. Múry, brány a veže sú vyznačené náznakovými rekonštrukciami, takže si viete predstaviť pôdorys a veľkosť tábora. Informačné tabule v niekoľkých jazykoch vysvetľujú, čo sa kde nachádzalo.
Pri tábore je aj oddychová zóna pre cyklistov, ktorú obec Iža vybudovala s podporou Nitrianskeho samosprávneho kraja. Lokalita je v otvorenom teréne, preto sa oblečte podľa počasia a vezmite si vodu.
Ako sa dostať z Komárna do Iže
- Na bicykli: najkrajšia cesta vedie po dunajskej hrádzi na východ po trase EuroVelo 6 – necelých 10 km, rovina a prevažne asfalt. Podrobnosti nájdete v článku EuroVelo 6 z Komárna: 4 výlety na bicykli.
- Autom: Iža leží približne 7 km východne od Komárna, cesta trvá pár minút.
- Pešo: pre zdatných chodcov je to celodenný výlet popri Dunaji – rátajte s cestou tam aj späť.
S čím výlet do Iže spojiť
- Patince: kto pokračuje po hrádzi ďalej na východ, dostane sa do Patiniec, známych termálnou vodou.
- Pevnosti Komárna a Komáromu: po rímskej hranici si pozrite novoveký pevnostný systém – Pevnosť Komárno a na maďarskej strane pevnosť Monoštor. Dve úplne odlišné vrstvy vojenskej histórie na jednom výlete.
- Termálna voda v meste: po cyklovýlete príde vhod termálne kúpalisko Komárno, otvorené aj mimo leta.
Časté otázky o Kelemantii v Iži
Rímska hranica na dosah
Kelemantia je miesto, kde sa dá doslova postaviť na hranicu Rímskej ríše. Stačí bicykel, pár hodín a chuť predstaviť si, ako tu pred osemnástimi storočiami strážili legionári Dunaj.